Zo smernice o záverečných prácach: “Študent má preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, […]”

Pri bakalárskej práci vám nejakú literatúru odporučí školiteľ, ale mali by ste sa postupne učiť si vhodné zdroje hľadať aj sami.

Čo a prečo hľadáme v litaratúre

  • Poznatky z aplikačnej oblasti
  • Metódy, ktoré používate (matematické metódy, softvér, knižnice)
  • Podobné práce (buď z rovnakej aplikačnej oblasti alebo s podobnými metódami)
    • inšpirácia
    • prehľadová časť práce
    • porovnanie s vašou prácou

Typy zdrojov

Vedecké práce

  • články v zborníkoch vedeckých konferencií (conference paper in proceedings)
  • články vo vedeckých časopisoch (zvyčajne rozsiahlejšie ako z konferencií) (journal paper/article)
  • vedecké monografie
  • dizertačné práce (dissertation, PhD. thesis)
  • technické správy (technical report), preprinty
    • v tejto kategórii sú predbežné, ešte nerecenzované verzie článkov

Iné odborné práce

  • učebnice (hlavne vysokoškolské)
  • odborné technické knihy a časopisy
  • manuály a používateľské príručky
  • encyklopédie a lexikóny
  • webstránky s odborným obsahom, blogy a pod.
  • normy, zákony, špecifikácie
  • diplomové a bakalárske práce

Pozor, dôležité je posúdiť dôveryhodnosť zdroja

  • Kto je autor? Je to známy odborník v oblasti? Vieme niečo o jeho vzdelaní? Je zamestnaný na dôveryhodnej inštitúcii?
  • Kto je vydavateľ? Ide o dôveryhodného vydavateľa vedeckých alebo odborných publikácií?
  • Zastrešuje daný zdroj nejaká profesná organizácia, prestížna univerzita a pod.?
  • Školiteľ vám môže odporučiť dôveryhodné zdroje v danej oblasti
  • Wikipédia (hlavne anglická verzia) je obľúbená encyklopédia s veľkým množstvom obsahu na rôzne témy, ale môže ju editovať hocikto a napísať tam hocičo. Preto je potrebné si údaje z Wikipédie overiť aj inde. Je to však dobrý zdroj na prvotnú orientáciu a na získanie odkazov na ďalšie práce na danú tému.

Hľadanie zdrojov

  • Bežné internetové vyhľadávače, AI
  • Google scholar https://scholar.google.com/
    • špecializovaný vyhľadávač na vedecké články, knihy, dizertačné práce, technické správy a pod.
    • vie formátovať referencie v niekoľkých formátoch (napr. BibTeX)
    • vie pre článok vyhľadať, ktoré iné práce ho citujú
    • viac citované práce bývajú významnejšie
  • Databázy Scopus a Web of Science
    • platené databázy vedeckých článkov prístupné z univerzitnej siete alebo cez proxy
    • menej pohodlné používanie ako Google Scholar, niekedy presnejšie údaje
    • tiež sa dá zistiť, aké iné práce ktorú prácu citujú
  • DBLP bibliographies https://www.informatik.uni-trier.de/~ley/db/index.html
    • databáza informatických vedeckých konferencií a časopisov
    • vie formátovať referencie pre BibTeX

Ak ste našli jednu publikáciu relevantnú pre vašu prácu, ďalšie vhodné zdroje môžete nájsť pomocou citácií

  • pozrite sa, aké iné zdroje vaša publikácia cituje a z kontextu odhadnite, ktoré môžu byť tiež relevantné
  • pozrite si (napr. v Google Scholar), aké iné práce citujú vašu publikáciu a znova odhadnite, ktoré môžu byť relevantné
  • postup opakujte pre takto nájdené práce
  • počet citácií do určitej miery vyjadruje dôležitosť článku

Prístupnosť vedeckých článkov

  • veľa vedeckých článkov je u vydavateľa prístupná iba pre predplatiteľov
  • univerzita má niektoré časopisy a zborníky predplatené (zoznam kolekcií)
    • prístup z fakultnej siete alebo cez proxy
  • ak časopis nie je prístupný, niekedy sa dá nájsť aspoň predbežná verzia článku na webstránkach autorov
  • abstrakt býva voľne prístupný, pomôže vám posúdiť, či sa prácu oplatí zháňať

Zoznam literatúry

  • Na konci práce v zozname literatúry uveďte všetky použité zdroje
  • Použite jednotné formátovanie podľa niektorého zaužívaného štýlu (niektorý zo štandardných štýlov v LaTeXu príp. podľa normy ISO 690)

Príklady záznamov pre rôzne typy publikácií (konkrétne formátovanie, poradie položiek a pod. sa líši podľa použitého štýlu, malo by však byť konzistentné v celom zozname literatúry)

  • Pri knihách uvádzajte autorov, názov, číslo vydania, vydavateľstvo, rok, prípadne ISBN
    • Thomas H. Cormen, Charles E. Leiserson, Ronald L. Rivest, and Clifford Stein. Introduction to Algorithms, Second Edition. MIT Press and McGraw-Hill, 2001. ISBN 0-262-03293-7.
  • Pri článkoch v časopisoch uvádzajte autorov a názov článku, názov časopisu, rok, ročník (volume) a číslo (ak sú), čísla strán, prípadne vydavateľa
    • Michael L. Fredman and Robert E. Tarjan (1987). “Fibonacci heaps and their uses in improved network optimization algorithms”. Journal of the Association for Computing Machinery 34 (3): 596–615.
  • Pri článkoch v zborníkoch podobne ako pri článkoch v časopisoch, akurát uveďte názov zborníka resp. konferencie a vydavateľa, príp. ďalšie detaily.
    • Daniel D. Sleator and Robert Endre Tarjan (1981). “A data structure for dynamic trees.” In Proceedings of the thirteenth annual ACM symposium on Theory of computing, pp. 114-122. ACM.
  • Pri záverečných prácach uveďte autora, názov, rok, typ práce, meno univerzity
    • Jakub Kováč (2013). Algorithms for Genome Rearrangements. Dizertačná práca, Univerzita Komenského v Bratislave.
  • Pri webstránkach sa pokúste určiť autora a názov (ak sa dá), plus uveďte URL a dátum, kedy ste stránku navštívili
  • URL neuvádzajte pri článkoch, knihách a iných publikáciách, ktoré sú identifikovateľné na základe údajov o autorovi, názve, vydavateľovi atď
  • Ak je autorov veľa, možno uviesť prvého alebo prvých troch a zvyšných nahradiť “et al.” resp. “a kol.”

Ako citovať použité zdroje

  • Jednotlivé položky v zozname literatúry sú väčšinou číslované [1], [2],… Pomocou týchto označení sa na ne potom odkazujeme v texte.
    • Opäť je vhodné každú položku aspoň raz v texte spomenúť, aby bolo jasné prečo ju citujete.
  • Dôvody, prečo prácu citujete môžu byť napr.
    • Akademická integrita: nevydávať cudziu prácu za vlastnú, priznať zdroje, tým aj poďakovať pôvodným autorom
    • Uviesť zdroj netriviálnych tvrdení na overenie ich pravdivosti
    • Odkázať na softvéry a iné práce, ktoré priamo využívate v práci
    • Prehľad existujúcich prác vo vašej oblasti

Odkazy na zdroje v texte práce

  • Odkazom poukážeme na zdroj daného údaju alebo tvrdenia, napr.
    • Časová zložitosť algoritmu MergeSort je O(n log n) [4]. (v knihe, ktorá je v zozname literatúry pod číslom [4], je zdroj tohto tvrdenia o zložitosti)
    • V praxi sa však ako rýchlejší ukazuje Quicksort [1,3,12]. (položky [1], [3], [12] v zozname literatúry sú články, ktoré porovnávajú rýchlosť triediacich algoritmov v praxi)
    • Triedenia sú súčasťou mnohých ďalších algoritmov [2,6,7,8]. (položky [2], [6], [7] a [8] popisujú algoritmy používajúce triedenia)
  • Odkaz typu [1] by sa nemal používať ako podstatné meno. Funguje ako zátvorka, mal by sa teda dať z vety vyhodiť. Nie je teda vhodné prvý príklad preformulovať ako Podľa [4], zložitosť je…
  • Niekedy chceme autorov alebo zdroj uviesť výraznejšie než len odkazom v zátvorke. Vtedy môžeme časť údajov o zdroji uviesť v texte.
    • Viac detailov o algoritme MergeSort čitateľ nájde napríklad v učebnici od autorov Cormen a kol. [4]. (Takéto vety používajte zriedkavo, vaša práca by mala byť ucelená a nemala by príliš často explicitne posielať čitateľov k iným zdrojom.)
    • Fibonacciho haldy publikovali v roku 1987 Fredman a Tarjan [5]. (Takáto veta sa hodí do časti, kde popisujeme históriu určitej oblasti.)
  • Je možné sa odkazovať aj na konkrétne kapitoly alebo strany citovaných diel.
  • V texte väčšinou neuvádzame ďalšie podrobnosti ako napríklad celý názov práce, názov konferencie a podobne, tie sú v zozname literatúry.

Podporný softvér

Databáza článkov, automatické generovanie zoznamu literatúry v rôznych formátoch, pridávanie poznámok

Prácu s literatúrou v LaTeXu popisujeme na tejto stránke.